V meste lásky – Verona

Známe mesto Verona leží v severnom Taliansku neďaleko jazera Lago di Garda. Pri vyslovení názvu mesta sa často v podvedomí vynorí obrázok slávneho páru Rómea a Júlie s ich tragickou láskou. To však nieje všetko, čo robí mesto známym. Dnes ponúka Verona svojim návštevníkom na obdiv množstvo nádherných vecí. Poďme sa teda nerušene prejsť starými ulicami mesta…

V starovekom amfiteátri

Uličky Verony ponúkajú návštevníkom všetko čo by si mohli želať. Niektoré sú rušné, plné hlučných Talianov pobehujúcich s nákupnými taškami svetoznámych značiek, iné pre zmenu také, že na jeseň počuť padať farebné lístie. Jedna z hlavných ulíc vedie na námestie Piazza Bra, ktoré lemujú desiatky farebných domčekov. Vyzerajú ako vystrihnuté z knihy o Taliansku. Vystupujúce balkóny do ulice, ozdobené okenice a ošumelý výraz s nádychom starobylosti. Pod strieškami sa skrývajú malé reštaurácie a kaviarne čakajúce na ľudí. S nocou námestie ožíva a čašníci nestíhajú roznášať voňavú pizzu a cestoviny. Akoby to nestačilo, námestie je ozdobené skvostom v podobe starovekého rímskeho amfiteátra. Je tak neobyčajne zachovalý, že ho dodnes mesto využíva na prezentáciu svetoznámych hier. Aj dnes sú tu v jeho okolí porozkladané egyptské kulisy z blížiaceho sa predstavenia. Milovníci histórie hromžia, že si pre kulisy nemôžu vychutnať nerušený pohľad na staroveké krásu. Umelci si zase predstavujú aké to je, keď sem vyjdú herci v prepracovaných kostýmoch a spustia svoje árie. Aréna pochádza z 1.storočia a svojho času išlo o naozaj ambiciózny projekt, pretože mala byť treťou či štvrtou najväčšou na svete. Práve z najvrchnejších schodíkov je na spomínané námestie Piazza Bra najkrajší výhľad.

 

Pod balkónom krásnej Júlie

Ulice vybiehajúce od arény sa stretávajú v samotnom srdci mesta, ktoré vo Verone tlčie na námestí Piazza Erbe. Tesne vedľa neho stojí námestie Piazza dei Signori so svojimi starými budovami. Kúsok pred tým ako sa sem človek dostane mu padne do oka odbočka do malej, na prvý pohľad ničím nezaujímavej, uličky. Ak netuší kam sa zatúlal, prekvapí ho koľko ľudí sa tu miestami tlačí, len aby sa dostali na jej koniec. Pred nami sa otvorí neveľké nádvorie, nad ktorým stojí kamenný balkón pekne zdobený oblúkmi. Práve sem zasadil geniálny William Shakespeare dej svojej, azda najznámejšej hry, o tragickej láske dvoch milencov. Z tohto balkóna sa Júlia dívala do tmy a verila v lásku so svojim milovaným Rómeom. Jej socha stojaca pod balkónom je po toľkých dotykoch miestami úplne vyšúchaná. Vraj prináša šťastie a len máloktorá zaľúbená dvojica si takúto možnosť nechá ujsť. Párov z celého sveta tu je neúrekom. Nejednému sa v mysli odohráva známa scéna príbehu o ktorom čítal snáď každý. Po zaplatení vstupného sa dá ísť pozrieť Júliin dom aj z vnútra a každú chvíľku niekto vychádza na balkón, aby sa na ňom zvečnil. Staré fasády domu pomaličky pohlcuje zeleň, ale najznámejšiemu balkónu sveta sa zatiaľ vyhýba. Tmavá ulička vedúca naspäť na ulicu je plná všemožných odkazov. Ľudia veria, že ak sem pripnú lístok so svojimi menami ich láske nič neskríži cestu. Dnes ich tu už môžu byť tisíce.

Maľované námestie

Obe susediace námestia sú plné prechádzajúcich sa ľudí. Stánky praskajú pod náporom suvenírov a fotoaparáty turistov sa nezastavia. Kam sa otočím vidím pekné stavby, sochy, veže alebo zaujímavých ľudí. Atmosféru dokresľujú aj dve živé sochy fotiace sa s ľuďmi. Starý umelec na rohu ulice prenáša jemnými ťahmi život námestia na svoje plátno. Pod jeho rukami vzniká obrázok, azda ešte krajší ako skutočnosť. Stred námestia patrí soche Verone, patrónke mesta. Moderný vandalizmus sa nevyhne ani jej a už niekoľko krát ju v noci zastriekali farebnými sprejmi. Vysoko nad hlavami sa týči štíhla veža Torre dei Lamberti. Domy obiehajúce námestie sú nádherné. Ich fasády zdobia staré maľované fresky hrajúce všetkými farbami. Vedľa okeníc sa vynímajú najmä rodové erby nakreslené pred pár storočiami.

História nad riekou

Pomaličky sa chceme presunúť k rieke, ktorá sa kľukatí neďaleko centra. Jej smerom obchádzame obrovský komplex kostola Sant´Anastasia. Na streche susedného kostola dokonca stojí kamenný sarkofág zdobený reliéfmi ukrytý pod prezdobenou vežičkou. Starý most Ponte di Pietra, ktorého základy položili ešte svojho času Rimania vedie na druhú stranu rieky Adiga pretekajúcej mestom. Aj tento breh je posiaty stopami minulosti. Do svahu nad riekou Rimania v 1.storočí vystavali divadlo. Hneď vedľa našlo svoje miesto archeologické múzeum vystavujúce zaujímavé nálezy z Verony a okolia. Odtiaľto pôsobí Verona vskutku romanticky. Pozdĺž rieky sa tiahnú farebné domčeky nad ktorými stojí vysoká zvonica. Len o kúsok ďalej sa kupola kostola San Giorgio odráža na hladine rieky. Západ slnka odtiaľto, vraj patrí k najkrajším v celom meste.

 

 

Pridaj komentár


*